Trascrizione di Peppino Lovecchio
Oh Sènde Còseme fèmme acchjè do pòrte
cu nè ‘nzerràgghje arruzzenìte i stòrte

Fèmme sènde au spunnètúre abbasce
addôre di sarde vìve jind’a nè casce
Oh Sènde Còseme fèmme acchjè nè strètte
addó passêve sckétte a bececlètte
Oh Sènde Còseme i fèmmene d’â ‘nghjòstre
cu nu resàrje chè déscene â pòste.
Oh Sènde Còseme fèmme acchjè n’archéte
quanne jéve Pasque â Mèdònne ‘ngalgenéte

Oh Sènde Còseme fèmme acchjè â frèscére
attorne i fèmene du timbe chè jéve.
Oh Sènde Còseme fèmme acchjè u pesúle
mèchére au ffréscke, réte a nu pezzúle

Oh Sènde Còseme fèmme acchjè â fundéne
de l’acquè vére, chèdde pi crestjéne
Mèdònnemê, fèmme vedê nè spòrte
a Menzegnôre, i mèmmè mê c’a pòrte.
Mèdònne mê, fèmme vedê sti végghje
i pummedôre appíse apprésse i légghje.
A strechètôre sèmbe ddè appuscéte
i papedénne cu i fìche secchéte.
Mèdònne mê, fèmme vedê nè chjise
i vènghe nnènze e i peccennodde azzìse.
i rréte i mèmme, cu nè bâlecètte
i ‘uende gnúre, i nghépe nè velètte.
Mèdònne mê, stêche a vedê ddo rréte
sòtte a codd’arche addó t’hanne abbruscéte

Mèdònnè mê, fèmme vedê nè chése
a pòrt’èpèrte i fèmmenejisse-i-trése
nèsèggèstòrte i sôpe a scapuzzè
cu minze séghere, i a fàcce de tètè.
Mèdònne mê, a scóle chè m’i chére
cu San Frangésche chè sta vvé pe’ mmére

Mèdònne mê, fèmme vedê u pertône
di mòneche alla prìmè cumenjône
a vèstè gnúre d’â mònechè mmê
de stu pèjìse chè mó nan ‘ge sté cchjê.

Stà passe u timbe mê jê nà me stènghe
Vògghje vedê stu cile mminze i chjènghe

Il cielo in mezzo alle chianche
(Monopoli… che non c’è più)








Bella e commovente.
Sono riuscito a leggerla ed interpretarla tutta.
I miei complimenti all’autore che mi ha riportato indietro nel tempo con tanta nostalgia.
Grazie Francesco.
NB: Anch’io amo il nostro dialetto la mia lingua madre pre scolare.
Carissimo Giovanni,
ti ringrazio per il commento positivo, il grande entusiasmo e l’apprezzamento convinto. Spero di pubblicare ancora poesie di Francesco Alò. Mostra una profondità d’animo. Ci coinvolge. Sono tutte belle. Va a toccare il nostro intimo e ci riporta indietro nel tempo, suscitando grande nostalgia.
Di Francesco in passato avevo sentito parlare sempre con affetto dai suoi tanti vecchi amici di liceo.
Ciao.
Antonio Losito